CORINAIR - Programy inventarizácie emisií na národnej úrovni

CORe INventory AIR emissions - project

V rámci programu CORINAIR Europskej Agentúry Životného Prostredia(EEA) a jej zložky (ETC-ACC)- European Topic Centre on Air and Climate Change boli vyvinuté programové moduly pre podporu spracovania každorocných inventarizácií emisií do ovzdušia. Tieto moduly umožnujú transparentné a štandardizované spracovanie údajov, tak aby údaje boli konzistentné a porovnatelné medzirocne aj medzinárodne. Súcastou programu je reportovanie v súlade s požiadavkami medzinárodných dohôd, protokolov a legislatívy EU.

Úvod EEA a ETC-AE

Európska agentúra pre životné prostredie EEA (European Environment Agency) so sídlom v Kodani (Dánsko) má za úlohu poskytovanie informácií odbornej verejnosti o stave životného prostredia". Na zabezpecenie plnenia tejto úlohy založila EEA tzv. Európske "topic"" centrá (ETC - European Topic Centre), ktoré sledujú špecifické oblasti znecistenia životného prostredia (sledovanie emisií do ovzdušia, vody a pod.). Pri plnení svojich úloh Topic centrá spolupracujú s národnými referencnými strediskami všetkých zúcastnených krajín. Súcastou uvedeného systému je aj ETC/EA (European Topic Centre on Air Emissions) zamerané na emisie do ovzdušia, ktoré pôsobí od roku 1994. Na cinnosti EEA a spolupráci s ETC/AE sa v prvom rade zúcastnujú všetky clenské štáty EU, ale aj iné európske štáty. Sú to v prvom rade štáty, ktoré sú kandidátmi na vstup do EÚ. V roku 1998 zacal v rámci programu PHARE svoju cinnost špeciálny projekt EÚ, ktorého cielom bol rozvoj spolupráce so stredo a východoerópskymi štátmi. Agentúra EEA úzko spolupracuje s úcastníckými štátmi tohto projektu, ako aj s Európskou komisiou v Brusseli.

V r.1999 ETC/AE sprístupnilo programové moduly urcené na zber a ukladanie inventarizacných údajov o emisiach do ovzdušia, ako aj na tvorbu zostáv, požadovaných medzinárodnými organizáciami. Tieto moduly mali pomôct úcastníckym štátom prispôsobit sa Európskej komisii a medzinárodným dohodám, predovšetkým UNFCCC v oblasti skleníkových plynov a UNECE/CLRTAP (Convention on Long Range Transboundary Air Pollution) v oblasti okyslujúcich znecistujúcich látok, ozónových prekurzorov, tažkých kovov a neodbúratelných organických znecistujúcich látok. Tieto obslužné programy používa stále viac európskych krajín. Úcastnícke štáty poskytujú svoje údaje Európskej komisii a organizáciam, zabezpecujúcim dohlad na plnenie medzinárodných konvenciíí, a to predovšetkým údaje o skleníkových plynoch podla konvencie UNFCCC(United Nations Framework Convention on Climate Changes), údaje o okyslujúcich znecistujúcich látkach, prekurzoroch ozónu, tažkých kovoch a neodbúratelných organických zlúceninách podla konvencie UNEC/CLRTAP(United Nations European Commission/Convention on Long Range Transboundary Air Pollution).

V roku 2001 ATC/AE boli aktualizované verzie programových nástrojov, modifikované a zdokonalené v rámci projektu EEA nazývaného TERESA. Nástroje majú scasti zmenené grafické užívatelské rozhranie, umožnujú zber údajov o dalších znecistujúcich látkach a poskytujú národnému expertovi možnost automatického generovanie zostáv, požadovaných medzinárodnými organizáciami napr. podla protokolov IPPC a LCP. Avšak hlavným zmyslom týchto zmien bola implementácia funkcií generujúcich zostavy podla protokolov UNFCCC CRF a NFR, podla nových požiadaviek UNECE/LRTAP.

Hlásenia o emisiách

V medzinárodných dohodách je stanovená požiadavka poskytovať hlásenia o inventarizácii národných emisií. Členské štáty EU sa riadia nasledujúcimi smernicami:

- UN "Framework Convention on Climate Change" (UNFCCC), obsahujúca IPCC : CO2, CH4, N2O, NOx, NMVOC, CO, HFCs, PFCs a SF6 (do 15.apríla predminulého roka).
- NFR (New Format Reporting) zostava pre UNECE/LRTAP), nahrádzajúca zostavu EMEP. NFR je založený na rovnakých kategóriach ako zostava UNFCCC, na rozdiel od zostavy EMEP, ktorá bola založená na jedenástich kategóriach číselníka SNAP.

Okrem toho EÚ žiada svoje členské štáty podávat hlásenia s rovnakými údajmi, aké sú posielané do UNFCCC, do Európskeho výboru (do 31.decembra minulého roka) prostredníctvom "EU Monitoring Mechanism on greenhouse gases". EEA pomáha výboru tieto inventúry vyhodnocovať. Okrem toho EEA pomáha výboru pripravovat podklady pre Európske spoločenstvo k inventzarizáciám skleníkových plynov (EU15).

EEÚ teda žiada svoje členské štáty, aby hlásili emisie z veľkých zariadení so spaľovaním - "Large Combustion Plants" (LCP smernica) Od r.2003 bude okrem toho požadovat vyhodnocovanie emisií do ovzdušia aj do vody približne 50 znecistujúcich látok z dalších velkých priemyselných zdrojov podla smernice "Integrated Pollution Prevention and Control" (IPPC). Tieto údaje sa budú ukladat v novej databáze, nazývanej "Európsky register emisií znecistujúcich látok" - "European Pollutant Emissions Register" (EPER).

Požiadavky na vytváranie hlásení pre každú z dvoch dohôd UNECE/CLRTAP a UNFCCC sú odlišné. Jedna z hlavných odlišností je použitie zdrojových kategórií na rozličných úrovniach agregácie:

- Na najvyššej úrovni agregácie UNFCCC (IPCC/CRF formát) používa 6 zdrojových a odpadových kategórií (s približne 25 podrobnejšími podkategóriami) v zhode s príručkou IPCC 1996[2]. Súčasne bolo rozhodnuté používat nový "Common Reporting Format" (CRF) pre emisné inventarizácie odovzdané do UNFCCC[3].

- NFR zostava pre UNECE/CLRTAP používa 6 hlavných zdrojových kategórií, resp. IPCC úroven 1, pre ktorú je hlásenie požadované. Kategórie, použité v zostave NFR rozčleňujú základné kategórie v niektorých prípadoch až na 5 úrovní (vrátane najvyššej).

Okrem toho medzi oboma dohodami existujú odlišnosti v podávaní hlásení o emisiách z medzinárodného loďstva a letectva ("international bunkers").

Obidve dohody požadujú podávanie hlásení o každorocných inventúrach emisií (a odpadov). Okrem toho EMEP požaduje každých 5 rokov podávanie hlásenia o emisiách distribuovaných do siete s rozmermi štvorcov 50x50 km2, ktoré je určené hlavne pre použitie v chemických modeloch a v modeloch atmosférických transportov EMEP.

Základné princípy národných inventúr

Tok údajov v rámci medzinárodných inventarizačných aktivít, používajúcich napr. moduly dodávané EEA, je ukázaný na obrázku. Údaje o emisiach zo zdrojov alebo zdrojových sektorov zhromažduje národné referenčné centrum a ukladá ich do národnej databázy. Údaje z tejto databázy sú dalej interpretované, analyzované a zoskupované pre rozličné národné hlásenia (napr. hlásenia o stave životného prostredia, odhady vývoja, týkajúce sa životného prostredia) a medzinárodné hlásenia (UNFCCC (CRF), UNECE/CLRTAP, EU greenhouse gas Monitoring Mechanism a EU LCP a IPPC smernice).

V tomto toku údajov je samozrejme oddelená fáza zberu údajov od interpretácie a reportovania údajov Národná databáza, obsahujúca inventarizáciu emisií je v strede tohto procesu.

Tento prístup má velké výhody

- Zretelné oddelenie zberu údajov od ich použitia umožnuje vytvorenie dôkladného transparentného systému vyhodnocovania a riadenia kvality.;

- kontrola a overovanie údajov sa môže sústredit na fázu zberu údajov, co zabezpecí konzistenciu všetkých hlásení pre medzinárodné a národné inštitúcie.

- zmeny vo formátoch hlásení alebo inštrukciách alebo v definíciách zdrojových sektorov a palív sa môžu odrazit len vo fáze analýzy, pricom fáza zberu údajov nebude ovplyvnená (významnejšie zmeny v definíciách znamenajú zmeny v databáze, ktoré však môže byt jednoducho implementované v tomto novom systéme).

V programovom systéme Corinair (ako je to ukázané na obrázku) je toto jasné oddelenie medzi oboma fázami implementované vo forme modulárnych programových modulov.

Ako vidíme, programový systém Corinair pozostáva v súčasnosti zo štyroch samostaných počítačových programov, národnej databázy, dokumentácie a jedného dokumentu:

  1. CollectER II: základný modul, ktorý pomáha národnému referencnému centru transparentným spôsobom zhromaždovat v národnej databáze údaje, potrebné pre národnú inventúru emisií. Tento modul organizuje vstup a podrobne sleduje zdrojové sektory ako aj palivá. Modul umožnuje používatelovi kopírovat predvolené emisné faktory do národnej inventúry a uchovávat údaje v relacnej databáze vo formáte Microsoft Access. Navyše tento modul obsahuje metódy pre priestorovú disagregáciu. Akonáhle bol tento modul už aplikovaný na jeden rok, potom sa na vytváranie inventúry pre nasledujúci rok môžeme pozerat ako na aktualizáciu existujúcich údajov, kde údaje tohto skoršieho roka zostávajú k dispozícii pre porovnanie. Všetky znecistujúce látky, dôležité pre dohody, sú v systéme k dispozícii, ale ak je to potrebné, môže používatel pridat dalšie znecistujúce látky[5].
  2. ReportER II: hlavný výstupný modul, ktorý interpretuje a formátuje údaje v databáze do tvaru požadovaných zostáv[6]. Aktuálna implementácia umožnuje používatelovi jednoduchým spôsobom generovat požadované údaje a tabulky pre "Annual Greenhouse Gas Inventory", ktorá má byt predkladaná UNFCCC (CRF súhrnné tabulky, sektorálne tabulky a cast sektorálnych uvádzajúcich tabuliek) a zostavy pre UNECE/CLRTAP (6 hlavných sektorov NFR a príslušné požadované podsektory).
  3. EstimatER: je expertný systém, poskytujúci používatelovi metódy a základné údaje, používané pre odhad emisií pre vybrané zdrojové sektory. Prvým takýmto expertným systémo v rámci systému CORINAIR je systém COPERT (Computer Programme to calculate Emissions from Road Transport) [8]. Copert poskytuje národným expertom podporu pri odhadovaní emisií produkovaných sektorom cestnej dopravy (pozri bod 5 nižšie). Ako súcast vývoja nového CRF reportu v rámci ReportER II boli v rámci projektu TERESA (Transparent Environmental Reporting System for Administrations) vyvinuté dve nové knižnice pre modelovanie v systéme EstimatER (Polnohospodárstvo a tzv. Referencný prístup pre bilanciu palív).Tieto knižnice sú prístupné od roku 2001.
  4. TrainER: dokument, ktorý popisuje základy systému a poskytuje pomoc [7]. Pomáha používatelovi aplikovat systém v konkrétnych podmienkach. Súcastou dokumentu je preto príklad inventúry. Príklad ukazuje používatelovi ako má krok za krokom upravovat údaje a ako pridávat nové zdroje alebo modifikovat a rušit existujúce. Manuál ukazuje aj ako je možné vytvárat rozlicné reporty s národnými údajmi o emisiach.
  5. Copert III: programový modul[8] urcený pre národného experta a môže byt použitý pre odhad emisií z cestnej dopravy. Metodológia a emisné faktory boli prevzaté z predošlých verzií COPERT-u, z európskych výskumných projektov (hlavne z MEET - Methodologies for Estimating Emissions from Transport a z COST 316) ako aj z príspevkov rozlicných európskych vedeckých zdrojov. Emisie sú vypocítané pre cinnost zahriateho motora, pre štartovanie studeného motora a palivové straty. Zoznam znecistujúcich látok bol rozšírený a teraz obsahuje všetky kontrolované látky (CO, VOC, NOx, PM) a niekolko dalších (N2O, NH3, CH4, NMVOC, PAHs a POPs). Aplikácia metodológie je navrhnutá pre minimálne casové rozpätie jedného mesiaca a minimálne priestorové rozpätie cestnej siete (mestské, vidiecke a hlavné).